Keď sa mafia na chvíľu ukáže
Povedzme, že existuje človek (volajme ho podnikateľ), ktorý buď vlastní, alebo má vplyv či prepojenie na nejaké slovenské médium. Zároveň tento podnikateľ vlastní, alebo má vplyv či prepojenie na firmu podnikajúcu v zbrojárskom priemysle. Môže na Slovensku existovať takýto človek? Môže. A povedzme, že zbrojárska firma tohto podnikateľa ma eminentný záujem o zákazku ministerstva obrany, no jeho firma nedokáže ponúknuť takú ponuku, ktorá by bola najlepšia. Čo sa stane? Pošle sa obálka na správne miesta a pozrime sa, biznis je na svete, peniaze tečú na všetky strany a zainteresovaní sú spokojní. Môže sa odohrať takýto scenár na Slovensku? Môže. Avšak na Slovensku existujú aj čestní ľudia a dajme tomu, že sa nájde jeden, ktorý sa rozhodne bojovať proti špinavým biznisom na najvyšších miestach (volajme ho minister) a takýto skorumpovaný biznis sa rozhodne stopnúť. Ako asi zareaguje podnikateľ? Veľmi sa nepoteší a pravdepodobne sa bude snažiť nájsť spôsoby, ako svoj dobre vynášajúci biznis obnoviť. A keďže už má dobré (a dobre zaplatené) kontakty na ministerstve a zároveň prostriedky (médiá) na verejné zdiskreditovanie ministra, ktorý mu stopol biznis, nie je pre podnikateľa problém nájsť (alebo vymyslieť) dôvod, na základe ktorého bude minister odvolaný. A ak je to dôvod, ktorý navyše pobúri aj radových, čestných novinárov naprieč celým mediálnym spektrom, je to pre podnikateľa iba plus. Podnikateľ však po takomto verejnom zdiskreditovaní potrebuje ešte posledný krok, no ten je už na niekom inom. Na nadriadenom ministra, teda lepšie povedané nadriadenej. Tá na základe toho, čo odznie v „nezávislých“ médiách alebo na základe tlakov z „podnikateľskej“ sféry tento posledný krok vykoná. Mohlo sa toto na Slovensku stať?
Novinárska imunita
"Je úplne jedno, či je odpočúvanie legálne alebo nelegálne, odpočúvanie novinárov je absurdné." Absurdný je tento výrok našej premiérky, a nie legálne odpočúvanie novinárov (ktorí sú tiež ľudia, a ktorí popri svojej oficiálnej profesii môžu napr. aj „podnikať“). Podľa tohto výroku by akýkoľvek novinár mal čiastočnú imunitu voči vyšetrovaniu trestných činov. A práve páchanie trestnej činnosti je dôvodom na odpočúvanie kohokoľvek bez ohľadu na jeho profesiu. Takže zhrnuté: ak niekto pácha trestnú činnosť – hoci aj novinár, musia byť voči nemu použité všetky legálne prostriedky na vyšetrenie, dokázanie a potrestanie jeho trestnej činnosti.
Objektivita
Kauza odpočúvanie ukázala jednu dôležitú vec – každé spravodajské médium je objektívne len do tej miery, kým sa predmet informovania priamo netýka samotného média alebo ľudí s ním spojených. Príklad: je odpočúvaný riaditeľ spravodajskej televízie (ktorý vlastne nie je novinár, ale manažér), a zároveň podniká v úplne inej sfére, s ktorou odpočúvanie súvisí. Na základe tejto informácie redaktor spravodajskej televízie vyhlási a v správach sa odvysiela, že na novinárov bola poslaná armáda. Tomu teda hovorím objektívne a pravdivé informovanie verejnosti.
Čo z toho všetkého vyplýva?
Kauza odpočúvanie teda ukázala a možno len potvrdila, že slovenské médiá nie sú nezávislé a netreba bezhranične veriť všetkému, čo napíšu alebo povedia. Za každým článkom, ktorý vyjde v tlači a za každou reportážou odvysielanou v správach stoja ľudia. Ľudia, ktorí majú svoje názory, potreby, záujmy a v zásade tak nemôžu byť úplne objektívni. A treba mať vždy na pamäti aj to, že noviny i televízia potrebujú mať čo najvyšší predaj, resp. sledovanosť. Sú to predsa súkromné firmy, ktorých cieľom je dosiahnuť zisk.